Priznanie

Autor: Lucia Hudáková | 28.7.2011 o 17:42 | Karma článku: 13,72 | Prečítané:  1469x

Ďakujem všetkým, ktorí čítali môj článok s názvom „Prečo nechodím s deťmi na prechádzku“, tým, ktorí si ho len prečítajú, tým, ktorým niečo povedal i tým, ktorí naň zareagovali. Podnázvom článku bolo, ako pomaly zisťujem, nesprávne konštatovanie : „Nie som rasista, ale...“. Rada by som teda túto informáciu poopravila a uviedla veci na správnu mieru.

Ďakujem všetkým, ktorí čítali môj článok s názvom „Prečo nechodím s deťmi na prechádzku“, tým, ktorí si ho len prečítajú, tým, ktorým niečo povedal i tým, ktorí naň zareagovali. Podnázvom článku bolo, ako pomaly zisťujem, nesprávne konštatovanie : „Nie som rasista, ale...“. Rada by som teda túto informáciu poopravila a uviedla veci na správnu mieru. Tak teda poporiadku. Priznávam sa- som rasista! Robí ho zo mňa fakt, že si odmietam zatvárať oči pred tým, čo sa okolo mňa deje a ticho čakať na to, aké bude pokračovanie. Odmietam sa tváriť, že keď idem s deťmi po ulici, nikto po nás nevykrikuje a neukazuje nám rôzne gestá len preto, že sme bieli!!! Odmietam čakať na to, či aj nabudúce pôjde len o gestá, alebo si ma skupina občanov, ktorá má očividne problém stotožniť sa s pravidlami spoločnosti, v ktorej žije, odchytí niekde za rohom a s vedomím, že  im sa nič nestane, mi naložia na hubu. Len preto, že som biela!!!

Som rasista, ak toto slovo znamená, že mám strach vyjsť na ulicu, lebo farba mojej pleti udiera do očí istým obyvateľom tejto dediny– napriek tomu, že okolo nich prechádzam so zovretým zadkom a sklopeným zrakom, len aby môj pohľad na nich alebo viditeľný znak toho, že som „iná“ ako oni, nepovažovali za provokáciu!

Tak teda, som rasista a robia ho zo mňa zaužívané stereotypy. Keď sa nad tým zamyslím, vlastne je to tak. Je to pravda! A tým stereotypom je holý fakt, že kým ja držím hubu a krok, snažím sa žiť, ako sa patrí, nepoburovať ostatných a s každým vychádzať, niekto si tu kľudne po mne vykrikuje na ulici ktoviečo, lebo vie, že mu nič nehrozí. Skúsila by som ja niečo vykríknuť po nich – buď by ma chytili desiati a viac by som si ani nepípla alebo by sa do mňa obula nejaká nadľudská organizácia, ktorá tak úpenlivo bojuje za rovnoprávnosť, až jej ušlo, že diskriminovaní je tu niekto úplne iní než ten, na čiej strane stojí. Tak schválne– nie raz to už bolo povedané, ale nedá mi sa nad tým nepozastaviť- tí, o ktorých je tu reč, sú v prvom rade zákonom odpísaní na to, aby boli diskriminovaní a to zákon z nás robí rasistov! Ako inak mi vysvetlíte, že človek, ktorý svoje deti neživil zo sociálnych dávok ale celý život makal ako mulica, poctivo plnil svoje úlohy a platil dane, človek, ktorý sa doslova v práci zodral, dostane v tomto štáte na staré kolená tak mizerný dôchodok, že z neho ledva zaplatí nájom za byt? A na druhej strane stojí niekto, komu bol len pre farbu jeho pleti a príslušnosť k istému etniku priznaný invalidný dôchodok!!! Bez posudzovania miery invalidity, bez toho, aby ho niekto hnal pred nejakú komisiu a pátral po tom, či je oprávnený tento dôchodok poberať!

Čím to je, že keby som sa teraz nevedela vyhrabať zo zlej finančnej situácie a moje deti by postrádali istý životný štandard, na ktorý je spoločnosť zvyknutá, pustila by sa do mňa sociálka a pojednávala by o tom, že mi deti vezmú, napriek tomu, že o pár metrov ďalej žije bez povšimnutia akýchkoľvek kompetentných úradov rodina, ktorá má 9 detí, špinavých, smradľavých, analfabetických, vychudnutých, jednoducho zanedbaných po všetkých stránkach, rodina, ktorá žije v polorozpadnutej chatrči bez strechy, vody a jedla, zato však s litrami toluénu, cigaretami a chľastom? Ale situáciu v tejto rodine nikto nerieši– len pre farbu ich pleti!? Lebo pre nich je to normálne... (Stále mi vŕta hlavou tá otázka– prečo??? A tá druhá- kto je podľa tohto naozaj v tomto štáte diskriminovaný???)

Najviac zo všetkého sa mi páči, ak niekto povie, že takto žijú, lebo ich nikto nezamestná. No zamestnajte niekoho, kto nevie písať ani čítať a podpisuje sa tromi krížikmi- bez ohľadu na to, akého je etnika! Tu nejde o farbu pleti, ani o príslušnosť k národu či rase, toto je ich postoj k životu a toto sú hodnoty, ktoré si určili oni sami! A nesnažte sa ma presvedčiť o tom, že k tomuto ich prinútila majoritná spoločnosť. Odjakživa boli kočovným národom, žili vlastným spôsobom života, odlišným od všetkých pravidiel, ktoré si spoločnosť v rámci zachovania pokoja stanovila!!! Sami sa postavili na okraj. Toto nie sú stereotypy!!! Toto je krutá realita!!! A to, že je to ošetrené zákonom, ktorý z nich robí nedotknuteľných a poskytuje im zrejmé výhody, je len ďalšou formou budovania rasovej nenávisti, lebo rozdiely medzi nimi a nami sú priepastné- kým my sa o niečo celý život snažíme a budujeme, oni po nás beztrestne ničia a búrajú!

Na záver ešte opravím, že nehovorím o Rómoch, keďže to je ďalším ukazovateľom mojich (už teraz na plné ústa odprezentovaných) rasistických sklonov (mimochodom, keď po mne vykrikujú, že som gadžovka, mám to považovať za rasizmus???), hovorím o obyvateľoch osád, inými slovami cigánoch (lepšie???).

Pre úplne upresnenie – ja ich všetkých do jedného vreca nehádžem, myslela som, že to bude z toho článku vidieť. Nikde som nenapísala, že odsudzujem ľudí na základe farby pleti! Mala som kamaráta, ktorý sa nebál sám o sebe nahlas povedať, že je cigán. A ja som mu to vždy vyvracala– lebo jediné, čo ho k nim radilo, bola skutočnosť, že mal čiernočierne vlasy a tmavšiu pleť. Lenže, žil s pracujúcimi rodičmi slušným a usporiadaným životom v čistom byte, chodil poctivo do školy, po škole začal pracovať, nekradol, nebil sa, nevykrikoval po druhých...Tak teda aký cigán?

Nezazlievajte mi, prosím, že tí ostatní pre mňa cigánmi sú a budú a ani mi nemajte za zlé, že ak spôsobom svojho života negatívne ovplyvňujú, ba dokonca ohrozujú ten môj a život mojich detí, nebudem privierať oči, láskavo sa usmievať a chápavo kývať hlavou...

 

P.S.: Zároveň si dovolím zareagovať na poznámku, že nehľadám odpoveď na otázku, prečo je to celé tak... Čudovali by ste sa. Snažím sa dokonca chápať užšie súvislosti a problematiku nevnímať len okrajovo. Môj profesor sociálnej politiky sa mi na výške snažil vysvetliť, že ak poskytneme pomoc osadám, ochránime seba. Lenže do akej miery? Ak im napríklad zavedieme vodu do osád a budeme im za ňu platiť, naučíme ich hygienickým návykom (aj to len možno) a znížime riziko nákazy infekčných chorôb, ktoré reálne našim deťom hrozí. Ale znížime tým riziko, že kvôli mobilu či hodinkám si piati odchytia 15-ročného chlapca niekde v tichej uličke (aby ste mi to opäť nezazlievali, toto je ďalšia konkrétna situácia, ktorá sa stala v mojej rodine)? A dôvod je jednoduchý- ukradnúť telefón je pohodlnejšie a jednoduchšie ako zarobiť si naň! Alebo za čo všetko im máme platiť a čo všetko im máme poskytnúť, aby sme mohli pokojne spávať???

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?